Výlet sme začali 24.5. odjazdom z Prievidze o druhej hodine ráno s ťažkým vstávaním. Cesta nám trvala štyri hodiny, za poľskými hranicami sme vyzdvihli našu pani sprievodkyňu, ktorá nás sprevádzala po obidvoch táboroch a cestou v autobuse rozprávala o histórii Poľska.
Po príchode do Osvienčimu sme ako prvý navštívili koncentračný tábor Auschwitz, kde nám boli ukázané priestory plynových komôr, nemocnica využívaná Mengelem, či dom Richarda Baera bývalého veliteľa tábora. Najviac nás ale chytili za srdce priestory, kde boli vystavené fotky nevinných ľudí a detí, ktorý tu zomreli. V miestnostiach so zachovanými okuliarmi, vlasmi i oblečením alebo zdravotníckymi pomôckami nastalo hrobové ticho, keďže sme si uvedomili, čo hrozné museli naši predkovia zažiť za bránou smrti s nápisom ,,ARBEIT MACHT FREI“, čo znamená práca oslobodzuje. B je tam napísane opačne lebo to znamená klamstvo.
Následne sme sa presunuli do druhého pracovného tábora – Birkenau. Do jeho útrob sme sa dostali cez bránu popod ktorú vedú koľajnice, po ktorých sem v preplnených vlakoch privážali obrovské množstvo Židov, Rómov, odporcov režimu... Tu prichádzalo k rozdeleniu do plynových komôr alebo na prácu. Z dôvodu nedostatku času a materiálu tu ľudia prežívali v žalostných podmienkach – v pôvodných stajniach s drevenými posteľami, zimou, chorobami. Týchto domov sa zachovalo len pár, pretože ostatné boli spálené nacistami, ktorý nechceli aby niekedy vyšlo najavo aké odporné veci páchali a koľko ľudí na ne doplatilo životom. Cestou domov sme odchádzali zo zamyslením, silnými dojmami a pocitmi.
Mgr. D. Boško, Mgr. M. Rybanská, Mgr. I. Kútny,
L. Nikmonová, E. Tišťanová (text).