Školský podporný tím
- Školský podporný tím
- PODPORNÉ OPATRENIA
- Školský špeciálny pedagóg
- Školský psychológ
- Kariérový poradca
- Koordinátor prevencie
- Výchovný poradca
- Žiak s vývinovými poruchami učenia
- Žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou
- Žiak s poruchou pozornosti aktivity (ADHD, ADD)
- Žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami
- Žiak s nadaním
- Žiak s odlišným materinským jazykom
- Výchova naša každodenná
- Úvodný ročník
Nadané dieťa v škole
Keď vysoký potenciál neznamená, že všetko ide ľahko
Nadané deti často vnímame ako žiakov, ktorí sa učia rýchlo, majú výborné známky a nepotrebujú veľa pomoci. Realita však môže byť oveľa zložitejšia. Nadaný žiak môže byť v niektorých oblastiach výrazne napred, no zároveň môže potrebovať podporu v sociálnej, emocionálnej či organizačnej oblasti.
Ako školský psychológ sa preto pri téme nadania pozeráme nielen na to, čo dieťa dokáže, ale aj na to, ako sa cíti, ako funguje medzi spolužiakmi a čo potrebuje, aby svoj potenciál mohlo rozvíjať zdravým spôsobom.
Čo znamená byť nadaným žiakom?
Nadanie predstavuje výrazný potenciál pre nadpriemerný výkon alebo rozvoj v jednej či viacerých oblastiach. Nemusí ísť iba o všeobecné intelektové schopnosti. Dieťa môže vynikať napríklad v matematickom myslení, jazykoch, tvorivosti, hudbe, umení alebo v inej špecifickej oblasti.
Dôležité je uvedomiť si, že nadaný žiak nie je jednoducho „lepší žiak“. Nadanie a školský prospech nie sú totožné.
Niektoré nadané deti dosahujú vynikajúce výsledky, iné môžu mať prospech úplne priemerný alebo dokonca kolísavý. Dôvodom môže byť napríklad nedostatočná motivácia, nuda pri opakovaní učiva, problémy s organizáciou práce, perfekcionizmus, emocionálne ťažkosti alebo súčasný výskyt iných ťažkostí.
Ako môžeme nadané dieťa spozorovať?
Nadanie sa u každého dieťaťa prejavuje inak. Medzi možné prejavy patria napríklad:
- rýchle osvojovanie nových informácií,
- výrazná zvedavosť a množstvo otázok,
- schopnosť prepájať informácie z rôznych oblastí,
- rozvinuté logické a abstraktné myslenie,
- nezvyčajne široká alebo naopak veľmi špecifická oblasť záujmov,
- originálne a tvorivé riešenia problémov,
- potreba porozumieť tomu, prečo veci fungujú,
- schopnosť pracovať s informáciami do väčšej hĺbky,
- výrazná pamäť v oblastiach, ktoré dieťa zaujímajú,
- citlivosť na nespravodlivosť a pravidlá,
- intenzívne prežívanie a vysoké nároky na seba.
Nie všetky tieto prejavy však musia byť prítomné. Samotná zvedavosť, dobré známky alebo skoré čítanie ešte automaticky neznamenajú nadanie. Posúdenie nadania patrí do rúk odborníkov a opiera sa o komplexnejšie psychologické a pedagogické posúdenie.
Nadané dieťa nemusí byť bezproblémové dieťa
Jedným z najčastejších mýtov je predstava, že nadaný žiak si vždy poradí sám.
Práve naopak. Dieťa s vysokým potenciálom môže zažívať nudu, frustráciu alebo stratu motivácie, ak nemá dostatok primeraných podnetov. Môže byť preň náročné zvládať situácie, keď spraví chybu, ak je zvyknuté na rýchly úspech. Niektoré deti si vytvárajú veľmi vysoké nároky a každú chybu vnímajú ako osobné zlyhanie.
U niektorých nadaných detí sa môžeme stretnúť aj s otázkami:
„Prečo som iný?“
„Prečo mi ostatní nerozumejú?“
„Prečo musím robiť niečo, čo už dávno viem?“Preto je dôležité podporovať nielen rozvoj intelektových schopností, ale aj emocionálnu odolnosť, sociálne kompetencie, schopnosť spolupracovať, zvládať frustráciu a pracovať s chybou.
Keď sa vysoké schopnosti stretávajú s ťažkosťami
Niekedy môže mať dieťa vysoké intelektové schopnosti a zároveň čeliť iným vývinovým alebo vzdelávacím ťažkostiam. Hovoríme napríklad o dvojitej výnimočnosti.
Takýto žiak môže byť v jednej oblasti výrazne nadpriemerný, pričom v inej oblasti potrebuje významnú podporu. Jeho potenciál preto nemusí byť na prvý pohľad viditeľný.
Môže sa napríklad stať, že dieťa:
- chápe učivo veľmi rýchlo, ale má problém dokončiť úlohu,
- má výborné nápady, ale ťažšie ich zapisuje,
- dokáže diskutovať na veľmi vysokej úrovni, ale má problémy s organizáciou práce,
- dosahuje výborné výsledky v oblasti svojho záujmu, ale v iných predmetoch výrazne kolíše,
- pôsobí veľmi schopne, a preto okolie prehliadne jeho potrebu podpory.
Aj preto je pri posudzovaní dieťaťa dôležité vnímať jeho silné stránky aj oblasti, v ktorých potrebuje pomoc.
Čo môže urobiť rodič?
Najdôležitejšie je nevnímať nadanie iba ako záväzok k výnimočnému výkonu.
Namiesto otázky:
„Prečo to nemáš na jednotku, keď si taký múdry?“
môže byť užitočnejšie povedať:
„Vidím, že ťa to zaujíma. Čo nové si dnes objavil?“
Rodič môže dieťa podporovať najmä tým, že:
- vytvára priestor na jeho otázky a záujmy,
- ponúka mu primerane náročné podnety,
- podporuje čítanie, objavovanie a tvorivosť,
- oceňuje úsilie, vytrvalosť a proces učenia, nielen výsledok,
- učí dieťa, že chyba je prirodzenou súčasťou učenia,
- nepoužíva nadanie ako dôvod na porovnávanie s inými deťmi,
- rešpektuje potrebu oddychu a voľnej hry,
- podporuje jeho sociálne vzťahy a emocionálne potreby,
- komunikuje so školou, ak si všimne výraznú zmenu v správaní alebo motivácii.
A čo škola?
Úlohou školy nie je iba „zamestnať“ nadaného žiaka ďalšími pracovnými listami. Dôležité je vytvárať podmienky, v ktorých môže dieťa premýšľať do hĺbky, objavovať, tvoriť, klásť otázky a pracovať primerane svojim možnostiam.
Vhodné môže byť napríklad rozširovanie a obohacovanie učiva, problémové úlohy, projekty, tvorivé zadania, práca s otvorenými otázkami alebo možnosť venovať sa vybraným témam vo väčšej hĺbke.
Rovnako dôležitá je však aj psychologická a sociálno-emocionálna podpora.
Nadanie nie je pretekom
Každé dieťa potrebuje cítiť, že jeho hodnota nezávisí od výkonu.
Nadané dieťa nepotrebuje počúvať, že „musí byť najlepšie“. Potrebuje vedieť, že môže byť zvedavé, robiť chyby, meniť záujmy, niečo nezvládnuť a stále zostať hodnotným a prijatým človekom.
Naším cieľom preto nie je z nadaného dieťaťa vytvoriť „dokonalého žiaka“. Cieľom je pomôcť mu rozpoznať svoje schopnosti, rozvíjať ich a zároveň sa naučiť zvládať aj to, čo mu nejde ľahko.
Pretože potenciál dieťaťa nerastie iba z toho, koľko toho vie. Rastie aj z jeho zvedavosti, vytrvalosti, sebapoznania, vzťahov a pocitu bezpečia.
Kedy sa obrátiť na školského psychológa?
Ak máte pocit, že vaše dieťa má výrazné schopnosti, no zároveň sa v škole nudí, stráca motiváciu, prežíva neprimeraný tlak na výkon, ťažko znáša chyby alebo má problémy v sociálnej či emocionálnej oblasti, môžete sa obrátiť na školského psychológa.
Spoločne môžeme hľadať spôsob, ako lepšie porozumieť potrebám dieťaťa a podporiť jeho silné stránky aj oblasti, v ktorých potrebuje pomoc.